Keď nastúpila do škôlky, problémy s jedením sa ešte zhoršili. Každý večer sme doma znova a znova vysvetľovali, že obed treba spapať a mäsko je dobré a zdravé.
Jedného dňa zrazu problémy s jedlom v škôlke prestali. Zostalo podozrivé ticho. Také ticho, ktoré som nechcela pokaziť. Dcéra sa na nič nesťažovala a do škôlky začala chodiť s radosťou.
Záhadu som vyriešila až po čase na rodičovskom združení. Pani učiteľka si ma decentne „odchytila bokom“ a potichu mi povedala : „Pani Vernerová, dcérka mi vravela, že vy ste doma vegetariáni – a ja to plne rešpektujem. Nenútim ju papať mäsko. To viete – aj ja som sa stala pred časom vegetariánkou – tak mám pre vás plné pochopenie.“
Úúúú, priznám sa, nebolo mi všetko jedno. Prekvapilo ma, že naša dcéra pozná slovko „vegetarián“ , pretože sme toto slovko u nás doma veľmi nepoužívali a v našej rodinnej kronike sa žiaden vegetarián nespomínal aspoň 100 rokov J). Všetci sme poctiví mäsožravci. Neviem už ani, čo som pani učiteľke v tú chvíľu odpovedala – ale s ohľadom na pokoj a mier, ktorý sme mali doma v tom čase ohľadne jedenia, som povedala asi len niečo veľmi diplomatické ...
Doma som ale urobila výsluch. A moja vtedy päťročná dcérka vysvetľovala : „ Maminka, pani učiteľka sa ma pýtala, prečo nechcem mäsko – či sme doma vegetariáni. No ja som nevedela čo to je – ale nechcela som ju nahnevať – tak som jej povedala že áno“.
Keď som si ale predstavila, aký pokoj a kľud u nej zavládol, keď mäsko v škôlke nemusela jesť, tak som veci nechala tak . A tak sa moja dcéra už ako päťročná stala v škôlke vegetariánkou J.
Občas sme ju ešte doma „prehovorili“ a kúsok mäska zjedla. Odpor ku mäsu bol u nej tak silno zakódovaný, že som sa postupne začala zmierovať s jej detským rozhodnutím.
Dcéra je už dospelá. Je z nej stopercentná vegeteriánka. Vlastne – nie celkom stopercentná J. Občas do niečoho mäsového len tak trocha „dzobne“. Pamätám si , ako sme pre niekoľkými rokmi schádzali z náročnej horskej túry v Roháčoch a dcéra, ktorú poháňal obrovský hlad, nás všetkých predbehla. Dobehli sme ju v horskom bufete, ako „tlačí“ do seba HOT DOG. Začali sme sa smiať a ona nám celá nahnevaná vysvetľovala: „No čo pozeráte, veď tu nič iné nemajú. Snáď neumriem od hladu!!!!“ J
Uplynulý víkend sme mali doma veľkú návštevu. Dcéra mala spolu s dvomi spolužiakmi v blízkom meste výstavu fotografií – a pozvala si na ňu niekoľko ďalších spolužiakov z univerzity, kde študuje. Prišla skupina krásnych, inteligentných, mladých ľudí. Päť z nich bolo vegetariánov a dvaja vegáni. Len jedna spolužiačka jedla aj mäso. Prekvapilo ma, ako sa takto rovnako zmýšľajúci ľudia dokázali spolu nájsť. Snáď tam funguje nejaký šiesty zmyslel J.
Prežili sme krásny víkend – spolu sme si uvarili niečo vegetariánske aj niečo vegánske. Tak dobre to ich jedlo chutilo, že guláš nám zostal takmer nedotknutý v chladničkeJ.