Ako mi ujo Ondrej uplietol košík

Autor: Margita Vernerová | 25.5.2014 o 9:45 | Karma článku: 16,44 | Prečítané:  1242x

Ujo Ondrej bol náš sused. Taký vzdialený -  z opačného konca ulice. Ale vždy, keď ma stretol, mi priateľsky povedal „susedka“. Dlhší čas som ho  nevidela. Zrazu som ho v jeden deň stretla  aj  s jeho manželkou na autobusovej zastávke. Až ma zabolelo, keď som videla, ako schudol a zostarol.  Pretože som autom išla rovnakým smerom ako oni – zastavila som a zobrala som ich. Takto sa to predsa bežne robí. Vidíš známeho na zastávke, tak ho odvezieš...

Viezli sme sa spolu v aute asi 15 minút. Ujo Ondrej bol veľmi smutný  - príliš mu do reči nebolo. Jeho manželka - len tak okrajovo spomenula, že je vážne chorý a idú ku lekárovi.  Tému sme radšej „prehodili“ na veselšiu koľaj a po krátkom čase som ich vyložila u lekára.

Aj by som bola na tento zážitok takmer zabudla. Ale - asi po dvoch týždňoch mi moja mama priniesla krásny pletený košík. Ešte voňal novotou a prútiky, z ktorých bol upletený,  boli  plné miazgy. Mama mi vysvetľovala : „To ti uplietol ujo Ondrej. Vraj si ich odviezla na aute ku lekárovi a on sa ti chcel za to odvďačiť.“

Úúúú, zostala som prekvapená –  upliesť košík za jedno odvezenie – to sa mi veru zdala byť dosť veľká odmena.

O pár týždňov ujo Ondrej zomrel. Po pohrebe jeho manželka vysvetlila mojej mame, ako to vlastne s tým košíkom bolo. Keď  ujo vážne ochorel, okrem ťažkej choroby ho pochytila aj depresia zo zlého zdravotného stavu. Stratil záujem o veci okolo seba – aj o svoje koníčky. Dlho pred tým mojim košíkom vraj už nič neuplietol. V ten deň, keď som ich odviezla ku lekárovi , našla večer manžela, ako si chystá prútiky. Bola prekvapená, ale potešila sa, že ho niečo začalo znova baviť. Nechala ho tvoriť. Ako starý, chorý človek – plietol košík pomaly a vkladal do neho snáď posledné tvorivé sily. Keď ho dokončil, poprosil manželku , aby mi ho odovzdala, ako prejav jeho vďaky.  Bol to jeho posledný košík . Viac už neuplietol.

 Priznám sa, že mi natislo slzy do očí, keď mi to mama rozprávala. Uvedomila som si, ako málo niekedy stačí, aby sme rozjasnili deň starému alebo chorému človeku a akú vďaku dokáže takýto človek cítiť.

Košík od uja Ondreja si opatrujem už niekoľko rokov. Vždy keď sa naň pozriem, si na uja Ondreja  tíško  spomeniem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?