Ako mi ujo Ondrej uplietol košík

Autor: Margita Vernerová | 25.5.2014 o 9:45 | Karma článku: 16,44 | Prečítané:  1245x

Ujo Ondrej bol náš sused. Taký vzdialený -  z opačného konca ulice. Ale vždy, keď ma stretol, mi priateľsky povedal „susedka“. Dlhší čas som ho  nevidela. Zrazu som ho v jeden deň stretla  aj  s jeho manželkou na autobusovej zastávke. Až ma zabolelo, keď som videla, ako schudol a zostarol.  Pretože som autom išla rovnakým smerom ako oni – zastavila som a zobrala som ich. Takto sa to predsa bežne robí. Vidíš známeho na zastávke, tak ho odvezieš...

Viezli sme sa spolu v aute asi 15 minút. Ujo Ondrej bol veľmi smutný  - príliš mu do reči nebolo. Jeho manželka - len tak okrajovo spomenula, že je vážne chorý a idú ku lekárovi.  Tému sme radšej „prehodili“ na veselšiu koľaj a po krátkom čase som ich vyložila u lekára.

Aj by som bola na tento zážitok takmer zabudla. Ale - asi po dvoch týždňoch mi moja mama priniesla krásny pletený košík. Ešte voňal novotou a prútiky, z ktorých bol upletený,  boli  plné miazgy. Mama mi vysvetľovala : „To ti uplietol ujo Ondrej. Vraj si ich odviezla na aute ku lekárovi a on sa ti chcel za to odvďačiť.“

Úúúú, zostala som prekvapená –  upliesť košík za jedno odvezenie – to sa mi veru zdala byť dosť veľká odmena.

O pár týždňov ujo Ondrej zomrel. Po pohrebe jeho manželka vysvetlila mojej mame, ako to vlastne s tým košíkom bolo. Keď  ujo vážne ochorel, okrem ťažkej choroby ho pochytila aj depresia zo zlého zdravotného stavu. Stratil záujem o veci okolo seba – aj o svoje koníčky. Dlho pred tým mojim košíkom vraj už nič neuplietol. V ten deň, keď som ich odviezla ku lekárovi , našla večer manžela, ako si chystá prútiky. Bola prekvapená, ale potešila sa, že ho niečo začalo znova baviť. Nechala ho tvoriť. Ako starý, chorý človek – plietol košík pomaly a vkladal do neho snáď posledné tvorivé sily. Keď ho dokončil, poprosil manželku , aby mi ho odovzdala, ako prejav jeho vďaky.  Bol to jeho posledný košík . Viac už neuplietol.

 Priznám sa, že mi natislo slzy do očí, keď mi to mama rozprávala. Uvedomila som si, ako málo niekedy stačí, aby sme rozjasnili deň starému alebo chorému človeku a akú vďaku dokáže takýto človek cítiť.

Košík od uja Ondreja si opatrujem už niekoľko rokov. Vždy keď sa naň pozriem, si na uja Ondreja  tíško  spomeniem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kto zneužije urgentný príjem zaplatí desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

KOMENTÁRE

Plátanie dier v zdravotníctve

Rizikom sú príhody s fatálnym následkom, ktoré imidž dobrej reformy neurobia.

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť.


Už ste čítali?