Vedrá, rukavice, vrecia a hurá na zemiaky!

Autor: Margita Vernerová | 11.9.2014 o 18:10 | Karma článku: 7,75 | Prečítané:  652x

Nastal čas zberu zemiakov.  Zber zemiakov je v našej rodine pravidelnou jesennou spoločenskou udalosťou. Stretnutie, na ktoré sa celý rok tešíme. Tento rok sa nás stretlo štrnásť. Najmladší účastník bol  malý Jakubko – moja srdcovka. A ešte Dastinko – čierny labrador.

Rozdelili sme si vedrá, rukavice, vrecia a krstný začal vyorávať. My ostatní – sme začali zbierať. Slniečko svietilo a na poli vládla všeobecná pohoda.

Pri zbere zemiakov je dosť času aj na vzájomnú komunikáciu. Treba si len uchytiť správne zberné miesto pri osobe, s ktorou sa chcete porozprávať. Nikto sa nikam neponáhľa - tempo práce  je len také oddychové.

Vrecia sa pomaly začínajú plniť a to je veľmi dobré. Pretože sa na tie naplnené a uviazané vrecia už dá posadiť. Sú to také BIO kreslá.  A ako dobre sa tam sedí – chlapi už posedávajú a pivečkujú . Z plných vriec vznikli nielen BIO kreslá ale aj BIO posteľ – Jakubka totiž premohla únava a polihuje na nich.

 O krátku chvíľku vyskočí a prinesie mi krásne srdiečko. Samozrejme zemiakové – a pritom mi vraví: „Gitka, pozri ako sa tento zemiak narodil – ako srdiečko. Dávam ti ho, lebo ťa mám rád.“

Až neskôr sa dozvedám, že zemiakové srdiečko  bolo putovné a predtým ako ho dal mne, ho z lásky dal svojej maminke a neskôr aj  babičke. Dal – a potom si ho od nich vypýtal naspäť – až skončilo nakoniec u mňa.

Záverečná udalosť je guláš. Na ten sa vždy tešíme najviac. Guláš, kávička aj výborný dezert – ale tieto chody sa samozrejme nepodávajú na poli, ale až doma na dvore – po ukončení zberu. Vtedy si porozprávame ešte to, čo sme si nestihli porozprávať počas zberu. Tu sa naplní spoločenský rozmer tejto akcie.

Každý rok na jar, keď sa zemiaky idú sadiť – zvažujeme znova a znova, či áno alebo nie. Či zasadíme, alebo necháme naše políčko úhorom. Keď spočítame náklady na „sadivo“ a postreky, ktoré kupujeme a pripočítame ku tomu ešte prácu, ktorú musíme počas roka urobiť,  tak zistíme, že sa nám pestovať zemiaky ani veľmi neoplatí. Spoločenský rozmer tejto jesennej akcie však vždy „preváži“ nad  ekonomickou úvahou. A ešte niečo...

Práve tieto naše zemiaky nám pripomínajú, že naši predkovia boli roľníci, že kúsok poľa, ktorý vlastníme, sme zdedili ako „dedovizeň“ po nich, a že zem dokáže vydať plody práce našich rúk. Myslím, že tento rozmer sa už z našich životov na vidieku celkom vytráca. Škoda...

Vôňa zeme, zemiaky, ktoré prvý krát uvideli svetlo sveta a veľa priateľov okolo nás – tak  to bol náš naozaj skvelý zemiakový víkend.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?