Preľakla som sa. Hlavne preto, že išlo o známeho, s ktorým mi vždy celkom dobre fungovala telepatia :-) – ale že by sme telepatiou dokázali zdvihúť telefón – to už mi do hlavy nešlo. Vyzeralo to veľmi tajomne. Bežala som si utrieť ruky a už som mu aj volala naspäť. Trocha ma ukľudnil keď povedal, že stojí pri kostole a zvony tam naozaj zvonia. Prvá časť záhady bola vyriešená. Len mi nešlo do hlavy, ako sa telefón mohol sám zdvihnúť a ešte k tomu na hlasný hovor. Ale sú veci medzi nebom a zemou... – však to poznáte – nuž nechala som tento zážitok s otvoreným koncom. Bez logického vysvetlenia.
O niekoľko dní sme sa vrátili z obeda do kancelárie a kontrolovala som, či nemám zmeškané hovory – pretože zvonenie mobilu v kabelke občas nepočujem. Zmeškané hovory som nenašla – ale našla som prijatý hovor. Taký, o ktorom som ani netušila. Už mi bolo jasné , že sa tento hovor zasa zdvihol sám. Tento raz to nebol hlasný hovor, ale tichý, ktorý zostal uväznený v kabelke. Opatrne som zavolala dotyčnej osobe, ktorá mi povedala: „Veď si mi to zdvihla, aj som vás počula ako sa rozprávate – ale keď si sa neozvala, tak som zložila.“ Uf, rýchlo, rýchlo premýšľam, o čom sme na obede bavili – pretože s priamym prenosom komunikácie pri obede som naozaj nepočítala.
Už mi bolo jasné, že nejde o žiadny mysteriózny zážitok, ale o závadu dotykového telefónu. Teda - žiadna záhada, ale závada.
Po krátkom čase nasledoval tretí zážitok. Stála som v banke pri okienku, pani za okienkom počítala peniaze a vtom sa mi zatriasla kabelka, telefón zavibroval, sám sa zapol a zasa rovno na hlasný hovor. Do bankového ticha sa z mojej kabelky ozval hlas – ba priamo krik mojej dobrej známej: „ Micka, musím ti niečo porozprávať. Taká som nahnevaná, že by som strieľala!“ Pani za bankovým okienkom sa vyľakane strhla, ale keď uvidela, ako zmätene som začala loviť môj neposlušný mobil v kabelke, pochopila o čo ide. Pokým, som ho s roztrasenými rukami našla, moja známa nám už stihla porozprávať o tom , čo ju tak veľmi nahnevalo. A pretože z jej strany ide často o monológ, nebolo jej zvláštne ani to, že ja nič nehovorím.
Po tomto treťom zážitku som dala môjmu telefónu ešte jednu šancu. Posledné ultimátum. Ešte jedno samozdvihnutie a pôjde na reklamáciu. A pretože ide o inteligentný telefón – naľakal sa a poslúchol. Zatiaľ funguje dobre.
Je mi ale jasné, že môj samozdvíhací dotykový telefón je pomerne vzácny exemplár. Podľa toho, ako som čítala na diskusných fórach, tieto závady sú pomerne zriedkavé – takže mám vlastne výnimočný kus. S inteligenciou navyše :-).