Nevšedné manželstvo tety Kristíny

Autor: Margita Vernerová | 1.10.2014 o 20:39 | Karma článku: 9,04 | Prečítané:  1254x

Bolo to raz v lete, v nedeľu popoludní, keď som na cintoríne stretla tetu Kristínu. Sedela na betónovom okraji hrobu svojho manžela, v rukách držala ruženec a modlila sa. Hrob bol čerstvý – plný vencov – tak ako bola čerstvá aj jej bolesť. 

Smrť veľa vecí zmení. Z ľudí, ktorí bývali na opačných koncoch dediny sa zrazu stanú susedia. A takto sa stali susedmi môj otec a jej manžel. Hroby kúsok od seba.

Teta sa očividne potešila keď uvidela, že niekto prichádza. Domodlila sa, ruženec schovala do kabelky  a začala rozprávať. Najskôr len tak všeobecne – a potom ku jadru veci. O svojom manželovi.

„Vieš, môj manžel bol veľmi dobrý človek.  Prežili sme spolu viac ako päťdesiat rokov. A boli to pekné roky.“

Prisadla som si ku nej  na betónový okraj hrobu a teta mi porozprávala svoj príbeh.

A nebola to veru žiadna LOVE STORY.

Bol to príbeh o tom, ako jej rodičia našli ženícha - muža, ktorý bol od nej starší o pätnásť rokov a bol zo vzdialenej dediny. Nikdy predtým ho nevidela. Rodičia vedeli o ňom len to, že vraj je to dobrý a čestný človek. Pretože doma mali veľa detí bolo potrebné, aby ona, ako najstaršia, už vyletela  z hniezda. Tak jej to rodičia naznačili.

Príbeh o sklamaní z prvého stretnutia , pretože muž, ktorý prišiel, sa jej zdal starý a okrem toho bol od nej menší.

Príbeh o tom, ako si už pri  druhom stretnutí  dohodli svadbu, lebo rodičia to tak chceli a ako išli obaja do rizika, pretože vlastne kupovali mačku vo vreci. Ale oplatilo sa im riskovať – manželstvo sa im naozaj vydarilo.

Ešte dlho mi teta rozprávala svoj príbeh a na záver dodala : „ A láska? Aj tá prišla – postupne, neskôr... “

Teta sa zasnene zahľadela do diaľky a obe sme zaslzili . Nuž, teta Kristína mala to šťastie, že natrafila na správneho muža. Nie všetky „dohodnuté“ manželstvá boli takéto šťastné.

Teta dorozprávala, chvíľku ešte postála pri manželovom  hrobe a potom sa rozlúčila.  Zobrala si svoj starý bicykel a pomaly odchádzala.

Ťažko kráčajúc, opretá oň, sa pomaly strácala v diaľke.

(Na pomníku na tomto hrobe sú vyryté dva dátumy narodenia – 1914 a 1929. Vždy, keď sa na ne pozriem si spomeniem na jedno nevšedné manželstvo. Možno si poviete, že to nebolo nič mimoriadne- že takýchto manželstiev bolo v minulosti veľa. Stretnúť však ešte v dnešnej dobe takéhoto človeka a vypočuť si jeho príbeh  – tak to bol pre mňa naozaj zážitok.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?