Smrť veľa vecí zmení. Z ľudí, ktorí bývali na opačných koncoch dediny sa zrazu stanú susedia. A takto sa stali susedmi môj otec a jej manžel. Hroby kúsok od seba.
Teta sa očividne potešila keď uvidela, že niekto prichádza. Domodlila sa, ruženec schovala do kabelky a začala rozprávať. Najskôr len tak všeobecne – a potom ku jadru veci. O svojom manželovi.
„Vieš, môj manžel bol veľmi dobrý človek. Prežili sme spolu viac ako päťdesiat rokov. A boli to pekné roky.“
Prisadla som si ku nej na betónový okraj hrobu a teta mi porozprávala svoj príbeh.
A nebola to veru žiadna LOVE STORY.
Bol to príbeh o tom, ako jej rodičia našli ženícha - muža, ktorý bol od nej starší o pätnásť rokov a bol zo vzdialenej dediny. Nikdy predtým ho nevidela. Rodičia vedeli o ňom len to, že vraj je to dobrý a čestný človek. Pretože doma mali veľa detí bolo potrebné, aby ona, ako najstaršia, už vyletela z hniezda. Tak jej to rodičia naznačili.
Príbeh o sklamaní z prvého stretnutia , pretože muž, ktorý prišiel, sa jej zdal starý a okrem toho bol od nej menší.
Príbeh o tom, ako si už pri druhom stretnutí dohodli svadbu, lebo rodičia to tak chceli a ako išli obaja do rizika, pretože vlastne kupovali mačku vo vreci. Ale oplatilo sa im riskovať – manželstvo sa im naozaj vydarilo.
Ešte dlho mi teta rozprávala svoj príbeh a na záver dodala : „ A láska? Aj tá prišla – postupne, neskôr... “
Teta sa zasnene zahľadela do diaľky a obe sme zaslzili . Nuž, teta Kristína mala to šťastie, že natrafila na správneho muža. Nie všetky „dohodnuté“ manželstvá boli takéto šťastné.
Teta dorozprávala, chvíľku ešte postála pri manželovom hrobe a potom sa rozlúčila. Zobrala si svoj starý bicykel a pomaly odchádzala.
Ťažko kráčajúc, opretá oň, sa pomaly strácala v diaľke.
(Na pomníku na tomto hrobe sú vyryté dva dátumy narodenia – 1914 a 1929. Vždy, keď sa na ne pozriem si spomeniem na jedno nevšedné manželstvo. Možno si poviete, že to nebolo nič mimoriadne- že takýchto manželstiev bolo v minulosti veľa. Stretnúť však ešte v dnešnej dobe takéhoto človeka a vypočuť si jeho príbeh – tak to bol pre mňa naozaj zážitok.)