Teta je síce už staršia dáma, ale potrpí si na to, aby dobre vyzerala. Dokúpila si zopár nových kúskov oblečenia, aj nové topánky. Ku tomu samozrejme nová kabelka – aby dobre ladila. Niekoľko dní pred odchodom si dala urobiť vlasy, nechty a navštívila aj kozmetičku.
Jej manžel len nechápavo krútil hlavou. Toľké prípravy kvôli jednému Parížu. On si deň pred odchodom zbalil jednu tašku – a bolo po prípravách.
V deň odchodu to bolo naozaj hektické. Teta Zita odškrtávala posledné položky zo zoznamu potrebných vecí. Natáčky, fén, kulma na vlasy... Rýchlo ešte natláčala posledné veci do plných tašiek – a len horko-ťažko ich potom dokázala zatvoriť. Do príručnej tašky dala ešte salámové chlebíky – aby bolo cestou do čoho zahryznúť.
Manžel sa radšej vzdialil, aby jej pri tom finiše nezavadzal. Pofajčieval vonku a nervózne pozeral na hodinky.
Taxíkom sa dopravili na miesto odchodu. Teta Zita ešte narýchlo spočítala tašky, či niektorú nezabudli doma. Pohodlne sa usadili do autobusu a s pocitom, že je všetko v poriadku začala hladina stresu pomaly klesať. Asi po hodine jazdy, keď už boli za prvou štátnou hranicou, teta Zita vytiahla salámové chleby, aby si zajedli.
A vtedy nastala tá hrôza. Keď chcela zahryznúť do chlebíka zistila, že si doma v poháriku zabudla svoju zubnú protézu. Vôbec si v tom strese nevšimla, že ju nemá v ústach. Nevšimol si to ani jej manžel, pretože sa v napätej situácií pri odchode spolu takmer ani nerozprávali. Až teraz si uvedomila, že zuby zabudla dať na svoj prípravný zoznam. Pochytila ju riadna panika, bežala za šoférom autobusu, aby sa vrátil – ale už sa nedalo pomôcť. Preplakala takmer celú cestu do Paríža.
Tak veľmi sa tešila a pripravovala a nakoniec bude chodiť celý týždeň po Paríži bezzubá.
Aj tak bolo. Teta Zita mala síce v Paríži krásny účes, nádherné gélové nechty, novú kabelku aj topánky ale zub nemala ani jeden :-).
Preto sa teta Zita ani na jednej fotke z Paríža neusmieva.
