Posledný priateľ, ktorý ešte zostal

Autor: Margita Vernerová | 12.1.2015 o 18:07 | Karma článku: 16,67 | Prečítané:  12011x

V kúpeľoch je možné zažiť rôzne vzťahy. Kúpeľné priateľstvá i kúpeľné lásky. Férové aj  neférové voči svojej rodine. 

Môj otec chodieval do kúpeľov často.  Jeho chorému srdiečku pobyt v kúpeľoch vždy urobil dobre.

S pánom Jaroslavom sa spriatelil počas kúpeľného pobytu v Poděbradoch.  Bol od otca o dosť starší a žil v Severných Čechách. Pravidelne si dlhé roky dopisovali  a zdieľali spoločne svoje zdravotné problémy a životné príbehy.

Postupne sa otec z listov dozvedel, že manželstvo pána Jaroslava sa začína rúcať. Pán Jaroslav mal vtedy šesťdesiatpäť rokov  a jeho manželka, ktorá bola od neho asi o dvadsať rokov mladšia, si našla nového partnera. Po krátkom čase po rozvode prišiel  otcovi list. Písmo, ktorým bol list napísaný, bolo úplne roztrasené a na niektorých miestach takmer nečitateľné.  Otec sa z listu dozvedel, že pán Jaroslav prekonal mozgovú mŕtvicu a rodina ho umiestnila do domova dôchodcov.

Listy od neho začali byť veľmi  smutné až depresívne. Ťažko znášal  rozvod aj odlúčenie od dospelých detí. Cítil sa veľmi nešťastný a opustený a jeho listy boli  plné  týchto pocitov.

Po čase som išla na letnú študentskú brigádu do Krkonôš. Otec ma poprosil, keď už budem v Severných Čechách, či by som nešla pána Jaroslava do domova dôchodcov navštíviť. On sám si už – vzhľadom na svoje zdravie a veľkú vzdialenosť – netrúfal na túto návštevu a listom svojho priateľa informoval, že ho prídem v nedeľu navštíviť ja.

Oželela som výlet na Sněžku v čase voľna  – a vybrala som sa na návštevu do domova dôchodcov v neďalekom meste.

Vo vestibule domova dôchodcov na mňa čakal drobný, krehký starček. S bielymi vlasmi a s paličkou. Vraj tam na mňa čakal už od rána. Hneď, ako som vošla dovnútra sa zodvihol a rozbehol sa za mnou. Spoznal ma, hoci ma nikdy predtým nevidel. Priateľsky ma objal a začal sa náš DEŇ.

Silno sa ma chytil  za ruku a povodil ma po celej budove. Predstavil ma všetkým svojim spolubývajúcim - aj tým, ktorí bývali na opačnej strane budovy. Na ošetrovni  ma predstavil sestričkám a v kuchyni kuchárkam. A všade pri predstavovaní povedal: „ Toto je moja rodina zo Slovenska, ona ma sem prišla navštíviť.“ Chvíľami som len ťažko ukrývala slzy, ktoré sa mi tisli do očí.

A rozprával mi – veľa, veľa... O sklamaniach, o boľačkách aj o tom, že nikto z najbližších za ním už takmer rok nebol.

Čas utekal a v podvečer, keď som odchádzala, mi ešte niečo chcel ukázať. Otvoril  šuplík na nočnom stolíku a vytiahol z neho kôpku listov od môjho otca. Bral ich do roztrasených rúk ako niečo veľmi cenné a s plačom na krajíčku mi povedal: „ Čítam si ich vždy, keď mi je smutno. Tvoj otec je posledný priateľ, ktorý mi ešte zostal.“

V ten deň som pochopila, aký význam má pre opusteného človeka aj posledný priateľ, na stovky kilometrov vzdialený a že aj listy od takéhoto priateľa môžu pomôcť prekonávať ťažké okamihy života.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?