Posledný priateľ, ktorý ešte zostal

Autor: Margita Vernerová | 12.1.2015 o 18:07 | Karma článku: 16,67 | Prečítané:  12020x

V kúpeľoch je možné zažiť rôzne vzťahy. Kúpeľné priateľstvá i kúpeľné lásky. Férové aj  neférové voči svojej rodine. 

Môj otec chodieval do kúpeľov často.  Jeho chorému srdiečku pobyt v kúpeľoch vždy urobil dobre.

S pánom Jaroslavom sa spriatelil počas kúpeľného pobytu v Poděbradoch.  Bol od otca o dosť starší a žil v Severných Čechách. Pravidelne si dlhé roky dopisovali  a zdieľali spoločne svoje zdravotné problémy a životné príbehy.

Postupne sa otec z listov dozvedel, že manželstvo pána Jaroslava sa začína rúcať. Pán Jaroslav mal vtedy šesťdesiatpäť rokov  a jeho manželka, ktorá bola od neho asi o dvadsať rokov mladšia, si našla nového partnera. Po krátkom čase po rozvode prišiel  otcovi list. Písmo, ktorým bol list napísaný, bolo úplne roztrasené a na niektorých miestach takmer nečitateľné.  Otec sa z listu dozvedel, že pán Jaroslav prekonal mozgovú mŕtvicu a rodina ho umiestnila do domova dôchodcov.

Listy od neho začali byť veľmi  smutné až depresívne. Ťažko znášal  rozvod aj odlúčenie od dospelých detí. Cítil sa veľmi nešťastný a opustený a jeho listy boli  plné  týchto pocitov.

Po čase som išla na letnú študentskú brigádu do Krkonôš. Otec ma poprosil, keď už budem v Severných Čechách, či by som nešla pána Jaroslava do domova dôchodcov navštíviť. On sám si už – vzhľadom na svoje zdravie a veľkú vzdialenosť – netrúfal na túto návštevu a listom svojho priateľa informoval, že ho prídem v nedeľu navštíviť ja.

Oželela som výlet na Sněžku v čase voľna  – a vybrala som sa na návštevu do domova dôchodcov v neďalekom meste.

Vo vestibule domova dôchodcov na mňa čakal drobný, krehký starček. S bielymi vlasmi a s paličkou. Vraj tam na mňa čakal už od rána. Hneď, ako som vošla dovnútra sa zodvihol a rozbehol sa za mnou. Spoznal ma, hoci ma nikdy predtým nevidel. Priateľsky ma objal a začal sa náš DEŇ.

Silno sa ma chytil  za ruku a povodil ma po celej budove. Predstavil ma všetkým svojim spolubývajúcim - aj tým, ktorí bývali na opačnej strane budovy. Na ošetrovni  ma predstavil sestričkám a v kuchyni kuchárkam. A všade pri predstavovaní povedal: „ Toto je moja rodina zo Slovenska, ona ma sem prišla navštíviť.“ Chvíľami som len ťažko ukrývala slzy, ktoré sa mi tisli do očí.

A rozprával mi – veľa, veľa... O sklamaniach, o boľačkách aj o tom, že nikto z najbližších za ním už takmer rok nebol.

Čas utekal a v podvečer, keď som odchádzala, mi ešte niečo chcel ukázať. Otvoril  šuplík na nočnom stolíku a vytiahol z neho kôpku listov od môjho otca. Bral ich do roztrasených rúk ako niečo veľmi cenné a s plačom na krajíčku mi povedal: „ Čítam si ich vždy, keď mi je smutno. Tvoj otec je posledný priateľ, ktorý mi ešte zostal.“

V ten deň som pochopila, aký význam má pre opusteného človeka aj posledný priateľ, na stovky kilometrov vzdialený a že aj listy od takéhoto priateľa môžu pomôcť prekonávať ťažké okamihy života.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kto zneužije urgentný príjem zaplatí desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

KOMENTÁRE

Plátanie dier v zdravotníctve

Rizikom sú príhody s fatálnym následkom, ktoré imidž dobrej reformy neurobia.

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť.


Už ste čítali?