Vojna rada farbí všetko dobiela

Autor: Margita Vernerová | 26.2.2015 o 18:11 | Karma článku: 11,19 | Prečítané:  587x

Nedávno mi môj známy porozprával emotívny príbeh, ktorý zažil. Príbeh, ktorý na mňa veľmi silno zapôsobil.

Opatroval spolu s manželkou svojho staručkého dedka, ktorý mal už takmer deväťdesiat rokov.  Bol vo veľmi zlom zdravotnom stave a lekár im oznámil, že mu zostáva už  len pár dní života. Orgány mu už začínali pomaly zlyhávať a dedko dlhšiu dobu už len ležal a veľmi sa trápil. Smrť by bola pre neho vykúpením – ale akosi nechcela prísť.

Prognóza lekára o blížiacej sa smrti sa ale nenaplnila – a dedko bojoval vo veľmi zlom zdravotnom stave so svojimi chorobami a starobou ešte niekoľko ďalších mesiacov. Lekár nechápavo krútil hlavou – vyzeralo to, akoby starček nemohol pre niečo opustiť tento svet.

Vtedy im jedna známa poradila, aby sa dedka skúsili spýtať, či ho niečo netrápi na svedomí.

Nuž, sadol si jeho vnuk ku posteli, chytil dedka za ruku a jemne sa ho spýtal, či mu nechce niečo povedať.

Dedko, hoci v zlom zdravotnom stave, ale s hlavou jasnou porozumel jeho otázke a začal silno  plakať. Až tak silno, že ho vnuk nevedel utíšiť. Potom sa rozhovoril a s posledným vypätím síl mu vyrozprával príbeh z Druhej svetovej vojny.

Útržkovite, s dlhými prestávkami a so záchvatmi plaču sa mu zveril, že cez vojnu zabil človeka.

Na kopaniciach, kde žili, chodil dedko do hôr medzi partizánov. Mal zbraň a raz sa stalo, že potreboval niekoho ochrániť. Neprezradil vnukovi ani koho, ani pred kým – povedal len, že tam bol nepriateľ a on ho zastrelil.

Ťažko niesol toto bremeno počas svojho života a nedokázal s nevypovedaným tajomstvom zomrieť. Príliš ho ťažilo.

Starček porozprával príbeh a ešte v ten večer tíško skonal.

Bol to hrdina počas vojny –  partizán, ktorý dostal po vojne niekoľko vyznamenaní. Vyznamenania za pomoc  –  pretože na kopaniciach ukrýval mnoho zranených vojakov. Prežili len vďaka jeho pomoci.  Ale pocit viny, ktorý smrť nepriateľa u neho vyvolala, musel byť pre neho veľmi ťaživý. Až tak ťaživý, že sa s ním nedokázal preniesť na druhý breh.

Prečo som si na tento príbeh spomenula?

Počas posledných týždňov so strachom sledujem situáciu na Ukrajine. Bojím sa. Aj ja mám synov a bojím sa, aby nemuseli ísť aj oni bojovať. Nechovala som svojich synov, aby išli zabíjať, alebo zomierať do vojny.  Každá vojna je nezmyselná a strašná.

Môj obľúbený básnik – Robert Roždestvenskij napísal krásnu báseň „Balada o barvách“. Je to o matke, ktorá mala dvoch synov. Jeden mal vlasy ryšavé ako slnko, druhý čierne ako sadze v komíne. V štyridsiatom prvom išli obaja  do boja. Po rokoch - ako jedinej v okolí -  sa jej obaja synovia vrátili domov.

A takto opisuje básnik príchod synov z vojny: ( v českom preklade)

 „Zlaté víno na oslavu vypili.

Vlasy se jim dávno jinak zbarvily.

Oba chlapci jsou teď bílí docela.

Válka rada barví všechno doběla.“

Umelec v tejto básni krásne popísal strach matky o životy svojich synov a aj hrôzy, ktoré  synovia v boji zažili. Až také strašné hrôzy, že obaja mladí muži počas vojny zošediveli.

Kiež by sme nikdy nemuseli trpieť hrôzy vojny a kiež by naši synovia nikdy nemuseli ísť bojovať !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?