O černochovi, ktorý v Alpách zbledol

Autor: Margita Vernerová | 17.12.2015 o 18:29 | Karma článku: 8,83 | Prečítané:  595x

Príbeh z Álp o tom, že aj černoch môže zblednúť a že všetci sme na jednej lodi. Alebo v jednej lanovke.

Pani Alena  bola s manželom  na týždennom letnom pobyte v Alpách. Uprostred týždňa mali naplánovaný výlet do strediska vzdialeného asi sto kilometrov od ich hotela. V známom stredisku chceli lanovkou vyjsť do horského sedla a odtiaľ mali pokračovať ďalej po hrebeni  v pešej turistike.

Počasie bolo slnečné, ale poznáte to, ako to na horách býva. Na oblohe pribúdali oblaky a po vystúpení z auta pri spodnej stanici lanovky zistili, že fúka dosť silný vietor. Manžel Alene navrhol, aby ten výlet lanovkou radšej oželeli, nakoľko vietor stále viac silnel. Nedohodli sa. Alena sa tvrdohlavo  dožadovala svojho zámeru – chcela ísť lanovkou hore.

A pretože jej  manžel je človek mierumilovný a nechcel sa hádať, nuž navrhol kompromis. On zostane pri kávičke dolu v reštaurácií a ona sa môže vyviezť hore, urobí si zopár fotografií a vráti sa za ním do reštaurácie na obed. Žiadnu túru po hrebeni robiť nebudú.

Aj sa tak stalo.  Alena si kúpila lístok a spolu s ďalšími odvážnymi turistami o chvíľu nasadla do kabínkovej lanovky. Pohodlne sa usadila, pripravila si fotoaparát a očakávala krásnu jazdu s nádherným výhľadom.

S pribúdajúcou nadmorskou výškou vietor silnel.

Zacítili to výrazne, keď sa lanovka dostala do vyššej polohy. Vtedy všetci pochopili, že táto jazda bude poriadne adrenalínová. 

Lanovka sa kymácala a Alena od strachu zažmúrila oči a sklonila hlavu. Tak, ako keby meditovala, alebo sa modlila. Veľmi sa bála a hlavou sa jej preháňali rôzne čierne myšlienky. Výčitky, že mala poslúchnuť svojho manžela a zostať dolu, obavy, že lanovka spadne a ešte mnohé ďalšie, ku ktorým sa nechcela neskôr ani priznať.

Po chvíli  ju z jej vnútorného sveta vyrušil veľmi hlboký ston. Taký bolestný, ako keď niekto veľmi trpí. Otvorila oči. Oproti nej sedel černoch - vlastne si ho všimla už vtedy, keď sa v kabínke usádzali. Bolestný ston vyšiel od neho. Ten černoch sa od strachu celý triasol a vraj zbledol  tak výrazne, že zostal  bledý, ako stena.

Ponúkla mu mentolový cukrík a o tom svojom spoločnom strachu prehodili zopár anglických fráz. Nejako tú  jazdu  lanovkou spolu prežili, ba dokonca, aj jazdu naspäť absolvovali spoločne. Fotografie neurobila žiadne, pretože od strachu sa jej ani fotiť nechcelo.

Ale dodnes vraj ľutuje, že si neodfotila aspoň toho muža, s ktorým sa spolu báli.

Pretože jej vraj nikto nechce uveriť, že aj černoch môže od strachu zblednúť, ako stena :-).

A ešte niečo tá pani Alena povedala. A to už bez úsmevu. Že ľahšie je prekonávať strach, keď pocity zdieľame - hoci aj s neznámym človekom. Možno práve v takej chvíli spoločného strachu on potrebuje nás a my jeho. Všetci sme predsa len, na jednej lodi. Alebo, v jednej  lanovke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?