Jožko. Jednoduchý, až po korienky vlasov

Autor: Margita Vernerová | 26.3.2016 o 18:54 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  2248x

O Jožkovi som už raz v mojom staršom blogu písala. Bol to mladík, asi tridsaťročný, mentálne na úrovni asi desaťročného chlapca. Žil v našej obci a mentálna retardácia nebola jeho jediným krížom. Žil totiž so svojou babkou ...

...a s ťažko postihnutým ujom vo veľmi zlých sociálnych podmienkach.

Jožko patril ku mojim pravidelným veľkonočným šibačom. Nezvykol ku nám inak chodievať - nebol na to dôvod - býval od nás pomerne  ďaleko a od mojich detí bol o dosť starší.

Na Veľkú noc ale prišiel vždy. S dôstojnosťou, ktorá jasne prezrádzala, aký význam  mala táto udalosť pre neho. Nechodil samozrejme len ku nám. Šibať šiel aj ku našej susedke, pani učiteľke, ktorú mal rád, taktiež ku ďalšej susedke, ktorá ho zásobovala šatstvom po svojich synoch a iste aj ku ďalším, ktorí ho boli ochotní vpustiť dovnútra.

Jožko ma vždy vyšibal korbáčom vlastnoručne upleteným, navoňal veľkonočnou voňavkou, hrdo zarecitoval šibačkový veršík a potom sa usadil ku stolu.  Ako prvé sa ma spýtal pravidelnú  otázku: „Teta, myslíte si, že som sa obliekol dobre?“ Trocha placho si poobzeral svoje rifle aj košeľu a napäto čakal na moje prikývnutie, že jeho oblečenie šibača je v najlepšom poriadku.

Ponúkol sa obloženým chlebíkom a počas jeho jedenia ma zvykol pochváliť, ako dobre varím. A potom začala jeho rozprava na obľúbenú tému. Veľmi rád mi totiž rozprával o Batmanovi. Nikdy som ten film nevidela, ale podľa Jožkovho rozprávania som usúdila, že Batman mal veľa zázračných schopností a vďaka nim mohol získať takmer všetko na svete.

Vravieval mi: „Teta viete, ja by som chcel byť Batmanom. Mal by som potom všetko, čo by som chcel.“ Na chvíľku stíchol a neprítomne sa zahľadel do diaľky. Ako keby kdesi v nekonečne videl všetky tie veci, po ktorých tak veľmi  túžil a ktoré by ako Batman  mohol mať. Potom precitol a pokračoval. Tak rôzne. Obvykle, z témy do témy, raketovou rýchlosťou. Pravidelne sa ma ešte pýtal, koľko mám detí a koľko asi stál náš dom.

Jožko, čistá duša. Už u nás v obci  nežije, od smrti jeho babky žije v sociálnom ústave vo vzdialenom meste.

Nuž ale, občas si na môjho dlhoročného veľkonočného šibača spomínam. Na Jožka s ťažkým údelom, pri ktorom bolo možné len ťažko vidieť slnko za oblakmi.

A slovami môjho najobľúbenejšieho básnika – na Jednoduchého, až po korienky vlasov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?