Ten pohľad mi vyrazil dych – alebo maturitné témy s úsmevom

Autor: Margita Vernerová | 20.3.2014 o 12:40 | (upravené 20.3.2014 o 12:51) Karma článku: 10,66 | Prečítané:  3880x

Tento blog by sa kľudne mohol volať aj  „Záhada Monkovej doliny“. Ale poďme pekne po poriadku ... V pondelok boli písomné maturity zo slovenského jazyka a iste všetci rodičia s napätím čakali, ako sa ich maturujúce deti popasujú s témami slohových prác. Aj ja ako správna matka maturanta som čakala na vyhlásenie tém. Priznám sa, že som zostala trocha vyľakaná, keď som si témy vypočula . Boli dosť náročné. A tak som začala tipovať, ktorú tému si vyberie môj syn. Nerozmýšľala som dlho – a vravím si – učite tému č.2. – „Ten pohľad mi vyrazil dych“. Kľudne by som bola do stávky vložila aj 100 EUR. Mala som pravdu – veď si svojho syna poznám. A okrem toho – bola by som si ju určite vybrala aj ja. V hlave totiž už takmer dva  roky nosím jeden príbeh, ktorý nám vtedy viacerým dych vyrazil. A tak sa dostávame ku „Záhade Monkovej doliny“

Monkova dolinaMonkova dolinaMargita Vernerová

S priateľmi sme sa pred necelými dvomi  rokmi vybrali na víkendový pobyt do Ždiaru. Krásna rázovitá obec, okolo nádherná príroda ( len pre neznalcov zemepisu – ide o Belianske Tatry J) . Boli sme tam prvý krát – tak sme si prechádzky prírodou náležite vychutnávali. Išli sme ako skupinka šiestich ľudí – tak sme celou cestou debatovali  a dobre sa bavili. Asi v strede doliny sme prišli na malú čistinku- kde bol veľmi dobrý prístup ku potoku. Manžel ako „lovec“ fotografií si chcel potok zblízka odfotiť – tak podišiel až tesne ku brehu potoka .

A tu nastala tá záhada. Na brehu potoka našiel kostru – nebojte sa nie ľudskú ani kostru dinosaura – ale našiel tam kostru krokodíla .  Nefabulujem ani nevymýšľam. Poznám Kódex blogera a preto nepodávam zavádzajúce informácieJ.

Všetci sme zostali pozerať s vyrazeným dychom...a až po chvíľke sme sa zmohli na akademickú debatu na tému  – ČO TO LEN MOŽE BYŤ????????? Chodili sme okolo ako správni antropológovia – merali sme – manžel začal fotiť ( aj napriek môjmu nesúhlasu – pretože „škaredé“ obrázky nemám rada a musíte uznať že kostra akéhokoľvek pôvodu pekným obrázkom nie je ). Asi po hodine akademickej rozpravy sme museli odísť – lebo v doline sa už začalo zmrákať a začínali sme sa báť – ani nie tak  krokodílov ale skôr medveďov.

Na druhý deň sme tam už nemohli ísť, lebo sme mali naplánovanú cestu do Zakopaného a na ďalší deň sme už odchádzali. Záhada zostala nevyjasnená .....

Ale ako racionálne rozmýšľajúci jedinci – sme o tom viackrát diskutovali  a našli sme si nejaké rozumné vysvetlenie. Zrejme krokodíla vyhodil nejaký „chovateľ“, ktorý sa ho potreboval zbaviť a on tam chudáčik ( v máji keď je v Tatrách ešte celkom zima ) zamrzol a zdochol. Alebo – možná nejaký žart ???   Nevieme dodnes....

Fotografie si prezrelo veľa  ľudí ( išlo o najpozeranejšiu fotografiu našej dovolenky) a mali sme potom z toho dobrú zábavu.

Takže o tomto by som bola písala na maturitách ja J) . Neviem či by som potešila svojim príbehom slovenčinárku – asi len v prípade, ak by išlo o lovkyňu záhad J)

O čom písal na slohu môj syn som sa nedozvedela  – nechcel mi prezradiť , čo jemu vyrazilo dych J -  ale predpokladám, že pani profesorka bude mať z ich písomiek celkom vtipné čítanie .

...a vraj tú tému písala celá trieda J))

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?