Nevšedné manželstvo tety Kristíny

Autor: Margita Vernerová | 1.10.2014 o 20:39 | Karma článku: 9,04 | Prečítané:  1273x

Bolo to raz v lete, v nedeľu popoludní, keď som na cintoríne stretla tetu Kristínu. Sedela na betónovom okraji hrobu svojho manžela, v rukách držala ruženec a modlila sa. Hrob bol čerstvý – plný vencov – tak ako bola čerstvá aj jej bolesť. 

Smrť veľa vecí zmení. Z ľudí, ktorí bývali na opačných koncoch dediny sa zrazu stanú susedia. A takto sa stali susedmi môj otec a jej manžel. Hroby kúsok od seba.

Teta sa očividne potešila keď uvidela, že niekto prichádza. Domodlila sa, ruženec schovala do kabelky  a začala rozprávať. Najskôr len tak všeobecne – a potom ku jadru veci. O svojom manželovi.

„Vieš, môj manžel bol veľmi dobrý človek.  Prežili sme spolu viac ako päťdesiat rokov. A boli to pekné roky.“

Prisadla som si ku nej  na betónový okraj hrobu a teta mi porozprávala svoj príbeh.

A nebola to veru žiadna LOVE STORY.

Bol to príbeh o tom, ako jej rodičia našli ženícha - muža, ktorý bol od nej starší o pätnásť rokov a bol zo vzdialenej dediny. Nikdy predtým ho nevidela. Rodičia vedeli o ňom len to, že vraj je to dobrý a čestný človek. Pretože doma mali veľa detí bolo potrebné, aby ona, ako najstaršia, už vyletela  z hniezda. Tak jej to rodičia naznačili.

Príbeh o sklamaní z prvého stretnutia , pretože muž, ktorý prišiel, sa jej zdal starý a okrem toho bol od nej menší.

Príbeh o tom, ako si už pri  druhom stretnutí  dohodli svadbu, lebo rodičia to tak chceli a ako išli obaja do rizika, pretože vlastne kupovali mačku vo vreci. Ale oplatilo sa im riskovať – manželstvo sa im naozaj vydarilo.

Ešte dlho mi teta rozprávala svoj príbeh a na záver dodala : „ A láska? Aj tá prišla – postupne, neskôr... “

Teta sa zasnene zahľadela do diaľky a obe sme zaslzili . Nuž, teta Kristína mala to šťastie, že natrafila na správneho muža. Nie všetky „dohodnuté“ manželstvá boli takéto šťastné.

Teta dorozprávala, chvíľku ešte postála pri manželovom  hrobe a potom sa rozlúčila.  Zobrala si svoj starý bicykel a pomaly odchádzala.

Ťažko kráčajúc, opretá oň, sa pomaly strácala v diaľke.

(Na pomníku na tomto hrobe sú vyryté dva dátumy narodenia – 1914 a 1929. Vždy, keď sa na ne pozriem si spomeniem na jedno nevšedné manželstvo. Možno si poviete, že to nebolo nič mimoriadne- že takýchto manželstiev bolo v minulosti veľa. Stretnúť však ešte v dnešnej dobe takéhoto človeka a vypočuť si jeho príbeh  – tak to bol pre mňa naozaj zážitok.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?