reklama

Ako si náš pán profesor pofajčil a poplakal

Pán profesor X bol u študentov veľmi obľúbený. I napriek svojim hendikepom a chybám. I napriek tomu, že bol alkoholik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Bol úprimný a netajil pred študentmi, že bol niekoľkokrát, pod tlakom svojich nadriadených, na protialkoholickom liečení. Chvíľku potom abstinoval, ale po čase alkoholu prepadol znova.

I napriek množstvu svojich titulov nesmel kvôli alkoholizmu prednášať ani skúšať. Nadriadení ho na univerzite nechali asi len zo súcitu – vedeli totiž, že má doma ťažko choré dieťa a že sa s touto skutočnosťou zle vyrovnáva. Mohol učiť len ako asistent na cvičeniach. 

Profesor
Profesor (zdroj: Zdroj obrázku : http://www.fotosearch.com/CSP993/k14955079/)

A tak učil aj nás, počas jedného zimného semestra. Cvičenia s ním sme mávali v odľahlých priestoroch, ktoré boli zastrčené takmer na konci univerzitného dvora. Raz týždenne - jedno celé, dlhé popoludnie až do večera – sme trávili s týmto našim obľúbeným pánom profesorom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé hodiny s ním prebiehali v pohode. Bol to vynikajúci odborník a vedel nám učivo veľmi dobre vysvetliť.

Po prvej prestávke – keď sa vonku už začínalo zmrákať – vchádzal pán profesor do učebne už chôdzou neistou. Jeho nesúvislá reč sa miešala so závanom alkoholu.

Po druhej prestávke býval scenár obvykle ešte horší. Keď sa pán profesor vrátil, závan alkoholu, ktorý z neho išiel, bol už veľmi silný. Vonku bol tmavý večer a v učebni zavládla takmer intímna atmosféra. Sadol si za stôl, rukou si podoprel hlavu a začal plačlivý monológ o tom, aký je veľmi nešťastný a ako ho nikto nechápe.

Keď precitol, pozrel sa na spolužiakov v prvom rade a spýtal sa : „Chalani, nemáte niekto cigaretku?“ Cigaretka sa vždy u niekoho našla, spolužiaci mu z papiera poskladali popolník – a on tak strašne smutný - sedel za katedrou a fajčil, oklepkával popol do papierového popolníka a plakal. A občas niečo súvislo - nesúvislé povedal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A hoci takáto chvíľka mohla vyznieť komicky, nikto z nás sa nesmial. Ani nepohoršoval. Potichu sme súcitili s ním. S jeho slabosťami a s jeho boľačkami. Vedeli sme, že v ten deň sa už nič odborné od neho nedozvieme. Ale dozvedeli sme sa od neho, že zvládať život je dakedy nesmierne ťažké.

Možno v tých chvíľach, keď takmer tridsať študentov v učebni ticho sedelo a počúvalo jeho svetabôľ – bol aspoň na chvíľu šťastný. Možno sa mu aspoň na chvíľu zazdalo, že mu niekto rozumie a chápe ho.

Pofajčil, poplakal. A porozprával o svojom chorom dieťati.

Ubehlo odvtedy už veľa rokov a neviem, čo sa s ním neskôr stalo. Ako dlho jeho nadriadení a študenti ešte tolerovali jeho slabosti. Ale viem naisto, že som tohto pána profesora mala rada.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno práve preto, že bol tak strašne slabý, krehký a zraniteľný.

Margita Vernerová

Margita Vernerová

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  126x

Žijem akosi príliš rýchlo. Ale čím viac so mnou krúti vír môjho pracovného života, tým viac si vážim chvíle šťastia, ktoré môžem prežívať s mojimi najdrahšími. A ešte niečo. Blogujem rada. :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu